Fotodenníček

najskromnejšej Sabé

Pred troma rokmi…

… sa začali problémy. A stále neskončili, tak som to spísala, keby niekoho zaujímalo, čo som prežila. A keby náhodou mal niekto nejaké tipy čo s tým.

Pred troma rokmi o tomto čase som práve prekonala salmonelu a nasledujúci zápal žlčníka (bez kameňov), a čakal ma chronický zápal slepého čreva. S tým súvisela operácia. A v tomto období začali záchvaty paniky. Pocit, že sa nemôžem nadýchnuť, že budem zvracať, že mi prestane biť srdce… Niekoľko krát do týždňa večer. Bolo to peklo. Doktori neboli príliš nápomocní, ale aspoň som dostala Neurol, 0.2mg (alebo čosi také, úplne minimálna dávka), zobrať v prípade potreby. Keď tá potreba nastala, tak ma uspal do pol hodiny a za nejaké dve hodiny som sa zobudila zresetovaná a oveľa viac v pohode. Alebo som sa zobudila až ráno, zase v pohode a ako úplne iný človek než behom paniky.

Šla som k psychologičke. So strachom, ale tiež s nádejou. Vypočula ma, bola som u nej dlho a postupne tá panika bola slabšia a menej často. Ale nezmizla. Vtedajší priateľ (teraz manžel) tam potom začal chodiť so mnou. Dve hlavy si viac pamätajú a navyše mi to môže len pomôcť.

Skončila som s prácou a dala si pauzu. Nevedela som čo chcem ďalej. Bola som aj u psychiatra, ktorý navrhoval nejaké tie dlhodobé antidepresíva, ale nakoniec som ich nezačala brať.

V auguste sa mi stiahlo hrdlo a začala nevoľnosť. Dodnes to neprešlo, len je to občas slabšie. Boli dni, kedy som zjedla tak dva sucháre a nič viac. Nešlo to. A kilá šli dolu. Zo 75kg na 45kg behom pár mesiacov.

Behom tej pauzy prišla ponuka práce pre priateľa v UK.

Po dlhom váhaní sme sa presťahovali do UK. Našla som si tam prácu. Skúsila som tam chodiť k psychológovi. A potom k dietologičke, pretože zo dňa na deň sa u mňa objavila intolerancia na syr. Mlieko vtedy bolo ešte v pohode. Časom aj mlieko začalo byť problematické. Dietologička mi pomohla – dala ma aspoň trochu dokopy, fyzicky aj psychicky. Dokázala som jesť viac a zdravšie. A povedala mi, že mám dráždivý tračník, irritable bowel syndrome, čo vysvetlilo ďalšie žalúdočné problémy.

Skúsila som zájsť za “doktorom” čínskej medicíny, chvíľu som chodila na akupunktúru, chvíľu som brala nejaké bylinkové tabletky, odporúčali mi nejaké kvapky, z ktorých sa mi ešte viac dvíhal žalúdok pretože to bol prakticky čistý alkohol. Nepomohlo nič z toho ani trochu.

Gastroenterológ mi skontroloval žalúdok a povedal, že je všetko ok. Otestovali ma na helicobactera, ktorého nemám, na intoleranciu na laktózu, ktorú nemám, a nechali ma tak. V mlieku mi teda vadí čosi iné, ale neviem ani čo.

Za celú dobu som mala najväčšiu hrôzu zo zvracania a pritom naposledy som zvracala keď som mala nejakých +-10 rokov a nemám na to skoro žiadnu spomienku. Je pre mňa ťažké to slovo vôbec napísať alebo vysloviť. Je pre mňa ťažké počuť o tom, že niekomu bolo zle. Je pre mňa ťažké, keď je niekomu v mojom okolí aktuálne nie úplne dobre a hrozí, že sa to stane.

Pomáha mi chodenie. Prechádzky s manželom a psom. Pomáha mi dostatok spánku. Pomáha mi mať čo robiť s ďalšími ľuďmi a takto odviesť myšlienky. Pomáha mi improvizácia. Pomáha mi tabletka proti cestovnej nevoľnosti (Kwells, dovezené z UK). Občas pomáha nejesť, občas pomáha sa najesť. Trochu pomáha voda s citrónom, čokoláda a zázvor. A probiotiká.

Som z toho už unavená. A manžel tiež. Máme toho dosť. Ale nevieme čo s tým.

Máte nejaké tipy ako sa vyrovnať s dlhodobou nepríjemnou situáciou? Máte nejaké vlastné skúsenosti s niečím podobným?

Categories: Uncategorized

Leave a Reply